2009_11/12(november/december)

Židovská náboženská obec na Brezovej

pre zväčšenie kliknite na obrázokSvojím odlišným spôsobom života, prísnymi zásadami stravovania a vyššou úrovňou vzdelania boli väčšinovej kresťanskej Európe vždy tŕňom v oku. Tá im v snahe večného údelu hľadania triedneho nepriateľa neposkytovala príliš ružové podmienky na pokojný život. To viedlo k ich postupnej uzavretosti až izolácii, ba mýtickosti celej komunity. Tvrdé obmedzenia v oblasti voľného pohybu, majetkových práv a výkonu povolania, v snahe zabezpečenia si vlastného živobytia, ich nútilo venovať sa prevažne obchodu a povolaniu v oblasti humanitných a prírodných vied.

Predpokladá sa, že prvé židovské rodiny sa na Brezovej usadili koncom 17. storočia (podľa letopočtov uvedených na náhrobných kameňoch na židovskom cintoríne). Prvý záznam o židovskej náboženskej obci v našom mestečku je zo 70-tych rokov 18. storočia. Mali vlastný cintorín, modlitebňu v súkromnom dome, malé mikve (priestor na rituálny kúpeľ) a cheder (základná škola). Prvá synagóga s pôdorysom 9 x7 m bola otvorená pravdepodobne v 80-tych rokoch 18. storočia. V prvej polovici 19. storočia sa obec rozrástla a bola vybudovaná nová klasicistická synagóga s pôdorysom 16 x 8 m. Na Brezovej bol samostatný rabinát, do kompetencie ktorého patrili židia z 13 okolitých dedín. Po rozkole náboženských obcí v Uhorsku v roku 1869 sa židovská komunita na Brezovej prihlásila k ortodoxnému smeru. Možno povedať, že to bolo obdobie najväčšieho rozkvetu. Bola tu dokonca založená ješiva (vyššia židovská škola pre židovských mladých mužov, ktorí po jej absolvovaní často vykonávali funkciu rabína). Zamestnávali vlastného šocheta (mäsiar), ktorý bol aj kantorom v synagóge, šamesa (kostolník v synagóge) a dvoch učiteľov. Založili si niekoľko charitatívnych spolkov a nadácií. Pôsobilo tu viacero významných rabínov (Aron Uri Müller, Mordechaj Lev Winkler). Brezová je aj rodiskom niektorých významných osobností (Moše Šik, Dávid Šik, Jehuda Grunwald, G. Taglicht). Dr. Albert Taglicht bol tunajším obvodným lekárom. Živili sa prevažne drobným podnikaním. Spolunažívanie s ostatným obyvateľstvom bolo dobré. A to nielen pre schopnosť rozhľadeného, scestovaného a liberálne mysliaceho Brezovana chápať a tolerovať inú kultúru, ale bez pochýb aj fakt, že miestne hospodárstvo (obchody, krčmy a peňažné ústavy) malo pod patronátom miestne evanjelické obyvateľstvo. K vážnejším konfliktom došlo v období meruôsmeho roku, za čo mohol odlišný pohľad a nepochopenie židovského obyvateľstva Slovákov Brezovanov pri ich snahách národného obrodenia a postavenia v uhorskej monarchii.
Besnenie fašistického režimu počas 2. sv. vojny - násilné deportácie do koncentračných táborov, arizácia majetku a zbavenie základných občianskych práv neobišlo ani Brezovú. Po vojne sa ich naspäť vrátilo asi 30, ktorí prežili. Po roku 1949, kedy sa k slovu a moci hlásila ďalšia zvrátená ideológia, odišla väčšina z nich do Izraela. Ako posledné torzo tu zostal židovský cintorín a synagóga. Tá však nevydržala nápor komunistickej industrializácie a intenzívnej bytovej výstavby. V rámci „kultúrnej revolúcie“ v nej boli umiestnené uhoľné sklady a celá budova bola neskôr definitívne „asanovaná“.
Zánikom tejto komunity sa naše mestečko pripravilo o ďalší prvok civilizačnej pestrosti, ktorý napomáhal dotvárať dnes už nostalgický obraz kultúrneho života tohto mesta.
Aby sme však nekončili tak pesimisticky, za zmienku stojí snáď ešte jedna skutočnosť. Zlé jazyky totiž v minulosti tvrdili, že jeden brezofský luterán je horší jak šeci židia dokopy. Že na tom niečo pravdy je, svedčí aj fakt, že v oblasti hospodárskych a podnikateľských aktivít sa Židia na Brezovej nikdy výrazne nepresadili.
Ba dokonca keď koncom 19. storočia mali v pláne postaviť si novú synagógu na námestí, evanjelická cirkev tento pozemok vykúpila a prevádzkovala tam miestny hostinec.
Židovská kuchyňa je považovaná spolu s francúzskou za dve najprestížnejšie kuchyne sveta. Pre naše územie je typická aškenázska židovská kuchyňa. Pravdepodobne najznámejší je tradičný šabatový šolet /šoulet/, čo je strukovinovo-obilninový zapekaný pokrm s mäsom. Na slávnostne prestretý šabatový stôl sa vyťahoval rovno z pece, kde sa pomaličky dopekal od piatku. Ten brezovský bol jedinečný tým, že doňho išli sušené slivky.

- Očuj Juda, tí brezofskí židia furt len ten husací šólet vijedajú, aj já bi som ho skotél, opáč ho urobit, šak čo sme mi horší jak oni?
- Ná nedbám, Ščeván, len nemáme husacini.
- Nále, je tam toho, šak tam nakrájaj kúsek údeného a daj hovadzého loja.
- Jak mislíš, ale nemáme ani maderánu.
- Tak tam nasip kmínu.
- A de zeberem pšenovích krúpov ?
- Ná asnaj nemáme hrtánkov ? A nezabudni na sušené slifki.
- No, Ščefko mój, šólet je na stole.
- Hm..., očuj, Judka moja,... nále šak ten ich šólet, ved to ništ také neni! ... Já neviem čo tí naši židia natom šóĺete majú, šak to sa ani jest nedá.

Informácie boli čerpané z publikáce Róberta Jehošua Büchlera - Encyklopédia židovských náboženských obcí.

-rgn-

| Zverejnil: Matúš Valihora | Vydané dňa 23. 12. 2009 | 3804 x prečítané | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok
Čitatelia

Užívateľské meno:

Heslo:




Registrácia nového čitateľa!

Vyhľadávanie

Vyhľadať text



Rozšírené vyhľadávanie
<<  August  >>
PoUtStŠtPiSoNe
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31     

www stránky mesta Novinky spod Bradla - internetová podoba mesačníka mesta Brezová pod Bradlom
Vydáva MsÚ Brezová pod Bradlom. Redakcia: MsÚ, Nám. M. R. Štefánika 1, 906 13 Brezová pod Bradlom, e-mail: mesto@brezova.sk. Redakčná rada: A. Fedorová, J. Kazičková, T. Malková, J. Reptová. Zodpovedná redaktorka: G. Plačková, tel.: +421 915 878 004. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky skrátiť, redakčne upraviť, neuverejniť. Zodpovednosť za obsah písomných a fotografických materiálov nesú autori. Vydavateľ nezaručuje pravdivosť informácií obsiahutých v platenej inzercii. Evidenčné číslo periodickej tlače: EV 2892/09. Uzávierka posledný deň v každom mesiaci.
Táto web stránka bola vytvorená prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku. Názvy programových produktov, firiem a pod., použité na tejto stránke, môžu byť ochrannými známkami príslušných vlastníkov.

Web site powered by phpRS PHP Scripting Language MySQL Apache Web Server