K najvýznamnejšej udalosti každého roľníka v priebehu roka patrí jednoznačne žatva. Na Brezovej sa začínala približne v polovici júla a trvala 2-3 týždne. Jej priebeh nám pomôžu priblížiť spomienky Jána Fajnora.
Vačí gazdovia majú 1-2 výžinkárov, kerí majú obyčajne svoje párnice - ženy. Za robotu si zjednajú nejaké zbožie a chvovu s ubytovaním. Zbožie sa kosí s kosu, na kerej je pripevnená hrablica, aby sa pravidelne ukášalo a nemrvelo opreté na stienku neskoseného zbožia. Kosia len chlapi, ženy odebiérajú a hŕstkujú tak, že skosené zbožie berú alebo len rukámi, alebo si pomáhajú kosákom a kladú ho na hrste. Suché zbožie hned zviažu do proviésel z otepe, alebo priamo z roži na roli urobených, alebo do špagátov už novšie. Snop má kláskovie a rítovie. Kosu klepú na babke a brúsia kamennú oslu, kerá je v šúbe ponorená ve vode. Snopy ukladajú do hromádék - kríža, aby zakryli kláskovie. V kríži je 20 snopov. Viažu velké snopy, aby zbožie lepšie sypalo. Len zbožie ze živšiu slamu, alebo premiešané s datelinu, potažne ze zelinu nechávajú na hrstách preschnút a jak treba, po déšči ho obracajú. Zbytky sa pohrabú maršofkámi, keré sa tahajú rukámi. Suché sa zváža do stodvól na rebrináku, s dlhými griefami, na kerých vyčnievajú štingle, aby sa snopy nešmýkaly po hladkom bučku, lebo po súvozoch voz skáče, len sa tak neprekotý. Fúru treba pevne zapavúzit pavúzom a valcom v zadu, okolo kerého sa navíja pavúzny štranek otáčaním deščičiék. Posušené zbožie sa mláty už ščil vačinnu mlátačkámi, benzínové, lebo aj elektrické, ojedinele používajú aj trasačky a málo aj pohánané žentúrom - geplom. Ručné sú už neny a cepmi sa mláti rož, ked slamu potrebujú na otep, z kerého sa robia provjésla lebo došky na pošívanie gátrov, stodvól a veru niékde ešče aj domóv. Jak nemlátia na čističke, tak ho vejú na rajtari. Vyčistené sa dávnejšie meralo na meričky, štvrtky a uskladnujú na povaloch lebo v sýpkách, no a volakedy aj v jamách. Keré je vlchké, tak sa ešče prehadzuje vejačkami. Slamu uložia do stodoly na holohumnici alebo na polešenie. Podvozky dávajú osobitne, pozadky zežere hyd. Jak sa slama nevéjde do stodoly šecká, ukladá sa do kozla. Ked sa žatva skončela, ze spevom sa gazdovy doniésél dožinkový venec, ná a potom sa už právda každý tešél na oldomáš.
-rgn-
