Vianočné posolstvo

Po období adventnej prípravy k nám opäť prichádzajú vianočné sviatky. Ani sme sa nenazdali a už znejú anjelské chorály, koledy, známe vianočné piesne a významné hudobné diela. Dokonca aj ľudia sa nám v tomto období zdajú milší, prístupnejší a aj štedrejší. Počas vianočných sviatkov otvárame knihu spomienok. Spomíname na detské časy, na zvyky, na atmosféru sviatkov v kruhu tých, ktorí už nie sú medzi nami. Na druhej strane sa možno tešíme z toho, že do kruhu rodiny pribudol nový človek či človiečik. Všetky tieto pocity akosi prirodzene patria k sviatočným

chvíľam.
Musím priznať, že i pre našu rodinu sú tieto sviatky výnimočné, pretože ich prvýkrát prežívame v rodine veriacich v tunajšom cirkevnom zbore a medzi obyvateľmi tohto mesta.
Napriek všetkým týmto veciam a pocitom veľmi dobre vieme, že sviatky vianočné nie sú len o krásne rozvoniavajúcom a chutnom vianočnom pečive a zákuskoch, ani o zvykoch, našich pocitoch, spomienkach. Všetko toto je ich veľmi dôležitou súčasťou, nie však tou najdôležitejšou. V. E. Frankl povedal: “Zmysluplným sa život stane, keď v ňom ide o niečo, čo má zmysel, čo človeka presahuje ani nie tak do diaľky, ako skôr do výšky a hĺbky“. Vianočné posolstvo má svoju hĺbku a dáva zmysel nášmu životu. Možno sa nám už niekedy stalo, že pri upratovaní sme v kope obyčajných vecí natrafili na niečo významné, výnimočné a ani sme netušili, že je to tam skryté. Niečo podobné sa neraz deje s Vianocami. V záplave menej podstatných vecí sa nám ukrýva ich pravý zmysel. Vianočné posolstvo je oveľa viac než ligotavé zlaté pozlátko. Na Vianoce sa narodil Kristus Pán. Nebom i zemou zaznelo to známe “Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Pán Ježiš prišiel na tento svet, Boh sa stal človekom, zažíval realitu ľudského života, jeho radosti, ale aj biedy a bôle. Naplnil Otcovu vôľu a išiel cestou kríža. Zomrel a na tretí deň vstal z mŕtvych, vstúpil na Nebesá, sedí na pravici Božej, odkiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Toto všetko musíme vidieť, ak chceme pochopiť hĺbku vianočného posolstva. Veď On prišiel, aby hľadal a spasil, čo bolo zahynulo.
J. M. Lochman píše: “Ľudský život nemôže žiť len každodennými problémami. Vo svojej základnej ľudskej identite je obrátený k niečomu, čo každý deň prekračuje a presahuje. K niečomu, čo trvá a zároveň dáva životu jeho ľudskú dôstojnosť a totožnosť." My vieme, že to niečo má konkrétnu podobu. Dielo narodeného Spasiteľa Pána Ježiša Krista dáva nášmu životu zmysel.
Z celého srdca všetkým prajem, aby sme spoločne prežili vianočné sviatky v Kristovej prítomnosti, aby Jeho pokoj a radosť z Jeho narodenia naplnili všetky ľudské srdcia, celé rodiny a aby sme v posolstve Vianoc našli zmysel pre náš život nielen počas sviatočných chvíľ, nielen v Novom roku, do ktorého z Božej milosti vstupujeme, ale aj po celý náš život. Aj nám dnes zneje: “Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. (Lk2,10-11)

Mgr. Lívia Lichancová, evanjelická farárka

| Zdroj: Mgr. Lívia Lichancová