Štvorlístok sedemdesiatnikov

Do tohoročných zaokrúhlených ("osmičkových") výročí patria aj životné jubileá jednotlivcov, ktorí prišli na svet pred sedemdesiatimi rokmi, a to v tragickom 1938. roku. Svetlo sveta, medzi mnohými ostatnými, uzreli aj dnes už známi a vážení brezovskí rodáci Igor Riečanský, Oľga Kovačičová - Húsková, Martin Valko a Ján Nosko.
Prečo píšeme práve o nich? Určite nielen preto, že sú dlhoročnými priateľmi autora týchto riadkov, ale predovšetkým pre ich celoživotný záujem o naše veci verejné a všeobecný chosen.

Ich spoločne v rodisku prežitý detský a školský čas bol neskutočne bizarný. Narodili sa ešte v doznievajúcej Masarykovej ČSR. Do prvej ľudovej chodili vo vojnovej Slovenskej republike. Druhú triedu absolvovali už v staronovej (krátko ešte demokratickej) vlasti. Povinnú školskú dochádzku ukončili "záverečnou skúškou" pod dozorom funkcionárov totalitného režimu. Tak od krstu do ukončenia základnej školy prežili štyri politické systémy!
Pozitívnu orientáciu však nestratili a nastúpili neľahkú cestu za ďalším vzdelávaním. Vďaka domácej výchove i nadpriemerným vedomostiam získaným v prísnej brezovskej škole uspeli v osobnom, rodinnom i profesijnom živote. Samozrejme, každý v inom odbore, ale to ich trvale nerozdelilo. Naopak, v mladosti získaný cit spolupatričnosti pretrváva u nich dodnes.
Zvlášť spomínajú na rok šesťdesiaty ôsmy, kedy mali tridsať a dubčekovci sa pokúsili o reformu komunizmu. Bol to nezabudnuteľný čas ich generácie, ktorý zvlášť precítili na Bradle počas veľkolepej májovej spomienky na generála Štefánika. No z ošiaľu slobody ich vyliečil už augustový vpád vojsk Varšavskej zmluvy a následná okupácia krajiny. Napriek dve desaťročia trvajúcej "normalizácii" a navonok zdanlivej šedi života radi si ho spestrovali častými stretnutiami. Najmä na akciách rodákov, slávnostných koncertoch, plesoch či akadémiách. S klubom brezovských turistov podnikli rad výletov a pobytov doma i v zahraničí. V kruhu ďalších priateľov to bol čas užitočne prežitý.
Krátke svedectvá o živote jubilujúceho štvorlístka sú vtesnané do medailonkov, z ktorých prvé dva uverejňujeme.

Kardiológ so srdcom humanistu
Univerzitný profesor MUDr. Igor Riečanský, PhD, narodil sa 10. mája 1938 v Bratislave. Brezovú pod Bradlom, kde prežil roky detstva a dospievania, považuje za svoje duchovné rodisko. Jeho otec Edmund bol vojnovým spravodajcom čsl. armádneho zboru. Po praslici pochádza z národne uvedomelej halabrínovskej rodiny. Je najmladším z trojice žijúcich vysokoškolských profesorov lekárov, našich rodákov (M. Janec, J. Vaško). Bol žiakom srdciarskeho experta Svetovej zdravotníckej organizácie V. Haviara.
Igor Riečanský, ako praktik i učiteľ vnútorného lekárstva, sa výrazne zaslúžil o rozvoj českej i slovenskej kardiológie. Jeho spoločenské postavenie v dlhoročnej funkcii sekretára Čs. kardiologickej spoločnosti a predsedu Slovenskej kardiologickej spoločnosti, medicínska erudícia a všestranný rozhľad so znalosťou histórie a literatúry, urobili z neho osobnosť európskeho formátu. Nad všetkou touto slávou však prečnieva jeho povesť citlivého človeka a obetavého lekára.
Náš jubilant je dokonalý znalec brezovského prostredia. A ako richtár Cechu Tatarôv aj pestovateľ jeho genia. Žije problémami i radosťami mesta, rád sa do neho vracia. A nielen na chalupu po predkoch a medzi priateľov, ale aj na služby Božie, spoločenské podujatia, kultúrne i športové akcie. Roky patrí do Klubu turistov Bradlan, je členom Výboru Spoločnosti MRŠ a pomáha i Nadácii MRŠ.
Dodnes pracuje ako prednosta Kardiologickej kliniky Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, pri zrode ktorého stál a bol i jeho prvým riaditeľom. Študentom odovzdáva svoje 45-ročné skúsenosti ako vedúci Katedry kardiológie a angiológie SZU. Mnohí súčasní odborníci na prestížnych klinikách sú jeho žiaci. Čerstvému sedemdesiatnikovi prajeme zdravie, radosť i pohodu v rodine. A srdce na správnom mieste, ako tomu bolo doteraz.

Hudba jej profesiou i vášňou
Emeritná pedagogička a interpretka hudby Oľga Kovačičová, narodila sa 25. mája 1938 v Brezovej pod Bradlom. Jej otec bol známy brezovský husliar Ján Húska.
Ako učiteľka základných umeleckých škôl pôsobila 42 rokov na rôznych miestach (Poprad, Malacky, Myjava, Hodonín, Kyjov). Najdlhšie v rodisku, do ktorého sa natrvalo vrátila po boku manžela - zubného lekára. Učila hru na klavír i sólový spev. Jej žiaci dosiahli pekné úspechy na domácich i zahraničných súťažiach. Tí najlepší pokračovali štúdiom na konzervatóriách a vysokých školách (K. Jurkovičová, J. Kučerková, K. Milošová, M. Slezák, E. Kurianová-Máliková, J. Smitalová, E. Dudíková-Tuláková, V. Ilgová-Smetanová, E. Vintrová...).
Uznanie odborníkov získala nielen za výchovu talentov, ale aj za vlastné umenie. Viac ako polstoročie uchvacuje brezovskú verejnosť klavírnymi koncertami. Hlavne na tradičných hudobných či spomienkových podujatiach v Národnom dome Štefánikovom. Práve pri ich príprave som sa s kolegyňou Kovačičovou (spolu s J. Fajnorom a J. Miklášom) zblížil.
Ale ona vyniká aj v ďalších aktivitách. Zohrala nezastupiteľnú úlohu pri príprave, organizácii a priebehu prelomových osláv 700. výročia Brezovej pod Bradlom (1962). Odbornosťou a skúsenosťami z folklóru významne asistovala i pri zrode FS Brezová (1966). Vášnivý vzťah k ľudovej piesni pretavila do knihy Piesne z Brezovej (1986). Napísala dielo o organárovi Martinovi Šaškovi a jeho rode (2006), za ktoré bola ocenená aj Slovenskou genealogickou-heraldickou spoločnosťou. Dosť dôkazov na to, aby sme jej mohli byť vďační za príkladný vzťah k rodisku a dedičstvu predkov.
Našej jubilantke prajeme veľa zdravia, šťastie a lásku v rodinnom živote. Nech jej šikovné prsty ešte dlho slúžia k vlastnému i nášmu potešeniu.
Peter Uhlík

| Zverejnil: Matúš Valihora | Vydané dňa 17. 05. 2008 | 4164 x prečítané | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár |