Už tretí rok sa v ZUŠ učiteľky výtvarného odboru snažíme podnecovať svojich žiakov k lepším výsledkom i domácou činnosťou vo výtvarných aktivitách usporiadaním súťažných výstav z prác, ktoré vznikli počas prázdnin. Hoci deti motivujeme, uvedomujeme si, že televízne relácie a počítačové hry sú veľkým konkurentom. Mnohé deti sa priznávajú, že pastelky počas celých prázdnin do rúk ani nechytia. Ako všetky činnosti aj výtvarné činnosti potrebujú cvik a tréning pamäťových, vizuálnych i motorických schopností, čo im v plnej miere neposkytne len televízia.
Čítanie, kreslenie, strihanie a lepenie sú činnosti, bez ktorých tvorivosť dieťaťa ostáva na úrovni konzumenta a nerozvíja sa dostatočne. Deti sú napriek rýchlejšej technike pomalšie vo svojich činnostiach, nerozhodnejšie a nesamostatnejšie. Badáme, že sa boja pracovať, aby „neurobili chybu“. A preto radšej, vo väčšine prípadov, nerobia nič a do omrzenia opakujú tú istú činnosť, v ktorej sú „dobrí“. A tu by mali rodičia podnietiť svoje deti, aby tvorili a využívali prirodzenú detskú fantáziu na činnosti, ktoré deťom prislúchajú. Iste by pochvala a uznanie zo strany rodičov motivovali deti k zabudnutým hrám, k výrobe vlastných hračiek, k zachyteniu svojich myšlienok a nápadov rôznymi technikami. V nás potom vyvolajú úsmev, keď budú vystavené v detskej izbe alebo na chladničke. Alebo žeby čistota koberca bola pre nás dôležitejšia než krásne zvieratko z plastelíny? Možno by sme aj my mali trochu viac s deťmi rozvíjať svoju fantáziu, pociťovať a preciťovať krásno z tvorivých chvíľ. Nemusia to byť nutne len výtvarné činnosti.
JK
