Hádzaná v našom meste má dlhoročnú (45) tradíciu. Počas nej sa vychovalo veľa hádzanárok, aj reprezentačných, vystriedalo sa veľa funkcionárov a dobrovoľníkov, ktorí svojou náročnou a obetavou činnosťou posúvali dievčenskú hádzanú dopredu. Nie vždy sa darilo dosahovať vynikajúce výsledky, ktoré záviseli nielen od tréningového procesu ale veľakrát od dobre fungujúceho oddielu respektíve klubu. Od mája 2007 má HK Bradlan Brezová na poste predsedu Ing. Petra Gašparoviča, ktorého sme trocha „vyspovedali“.
Ako ste sa dostali k hádzanej ?
Tak ako väčšina ostatných - cez našu dcéru, ktorá hrá za mladšie žiačky. Začiatkom minulého roku sa ich trénovaniu začala venovať moja manželka, ktorá v mladosti bola tiež jednou z úspešných odchovankýň brezovskej hádzanej. Neskôr na jar prišla skupina trénerov a rodičov brezovských hráčok hrajúcich v Senici, ktorá prejavila záujem prejsť aj s niekoľkými hráčkami na Brezovú a znovu oživiť šport, ktorý sa v posledných dvoch rokoch začal trochu vytrácať. Oslovili ma, či by som sa aj ja nechcel venovať práci v klube.
Postupne sa sformoval veľmi dobrý kolektív zapálených ľudí, ktorý dokázal zorganizovať štyri dievčenské družstvá, z ktorých tri (okrem prípravky) sú zapojené v majstrovských súťažiach. Hádzanej v Brezovej sa tak venuje (hráčky, tréneri, výbor a ostatní aktívni dobrovoľníci z radov rodičov hráčok) okolo 80 ľudí. Aj preto som rád, že hoci som vtedy pred rokom váhal, nakoniec som ponuku prijal. Hádzaná v našom meste opäť žije a získava si srdcia stále viac ľudí.
Spomenuli ste, že hádzaná v Brezovej upadala, prečo tomu tak bolo ?
Nemôžem a ani nechcem znehodnocovať nič z toho, čo tu bolo predtým. Veď aj napriek nízkemu počtu hráčok dosiahlo naše družstvo aj v uplynulej sezóne veľmi slušné výsledky. To určite svedčí o kvalitných základoch. Problém bol v tom, že ten zúžený počet hráčok aj „ľudí okolo“ nedával dobré vyhliadky. Zjednodušene povedané – jeden tréner s ôsmimi hráčkami a pár dobrovoľníkmi nemá šancu dlhodobo robiť zázraky. Preto je dôležité, že hráčsky káder aj zázemie klubu je teraz dostatočne široké a začíname už od prípravky. Každému je asi jasné, že bez budovania systému družstiev od tých najmladších nemôžeme hrať kvalitnú hádzanú vo vyšších vekových kategóriách.
Predstavte nám jednotlivé družstvá.
Prípravku trénuje Renáta Neda, bývalá hráčka Bradlanu, s trénerskými skúsenosťami z Brezovej aj zo Senice. Pod jej vedením sa deti učia základom hádzanej a hoci nehrajú pravidelnú súťaž, niekoľkokrát sa predstavili našim divákom s ukážkou minihádzanej počas prestávok v stretnutiach ostatných družstiev. Okrem toho odohrali priateľské stretnutia s prípravkami iných slovenských aj moravských družstiev a zúčastnili sa aj turnaja vo Veselí nad Moravou. Deti sa na všetky zápasy neuveriteľne tešia a ich nasadenie v zápasoch je obdivuhodné.
Mladšie žiačky trénuje takisto bývalá hráčka Bradlanu Jana Gašparovičová. Tieto dievčatá s hádzanou začínali pred necelým rokom a oproti iným klubom, kde sa dlhodobo venujú príprave od najmenších, majú nevýhodu, ktorá sa väčšinou prejaví na vysokých prehrách. Našu filozofiu sme však postavili nie na výsledkoch za každú cenu. Za dôležitejšie považujeme to, že dievčatá dajú do hry srdce a snažia sa uplatniť v zápase to, čo sa doteraz naučili. Je logické, že na väčšinu skúsených súperiek to nestačí, ale aj tým sa učíme a na hre je vidieť pokrok.
Podobnú – a ešte horšiu – pozíciu majú staršie žiačky. Niektoré už s hádzanou mali skúsenosti, ale zhruba polovica dievčat tiež len vlani začala. Skúsenosti ich súperiek v tejto kategórii sú ešte väčšie ako u mladších, preto aj výsledky našich vyzerajú často ešte hrozivejšie. Opäť však platí, že výsledok nie je dôležitý, i keď treba povedať, že úspech v podobe prvého víťazstva by dievčatám určite psychicky veľmi pomohol. Staršie žiačky trénuje Eliška Reptová, bývalá úspešná odchovankyňa nitrianskej hádzanej a trénerka s licenciou A s bohatými trénerskými skúsenosťami z Brezovej a Senice.
To sú žiacke družstvá. Má klub nejaké družstvo dorasteniek ?
Má -mladšie dorastenky. Trénuje ich takisto veľmi skúsený tréner s A licenciou Milan Bella, ktorý v minulosti hrával hádzanú v Brezovej a v Jablonici a svoje trénerské skúsenosti získaval v Senici. Družstvo mladších dorasteniek je už zložené zo skúsených hráčok a tomu zodpovedajú aj ich výsledky a postavenie v tabulke. Úroveň klubov z čela tabulky, ako ŠKP Bratislava, Šurany alebo Trenčín, je síce o poznanie vyššia, ale v súboji skupiny Bytča – Senica – Michalovce – Brezová rozhodne chceme hrať aktívnu úlohu. Navyše sa nám podarilo zostaviť družstvo, ktoré v tomto zložení môže spolu hrať v kategórii mladších dorasteniek aj nasledujúcu sezónu a potom dve sezóny medzi staršími dorastenkami. Máme sa teda na čo tešiť.
Treba ešte pripomenúť, že tri z našich dievčat sú aj v reprezentačnom výbere kadetiek – brankárka Michaela Petríková a hráčky Petronela Kováčiková a Martina Bellová.
Toľko družstiev aj niečo stojí. Ako riešite túto otázku ?
Materiálne a finančné podmienky sú boľavým miestom asi každej amatérskej športovej aktivity. Zo strany štátu, žiaľ, neexistuje prakticky žiadna podpora a kluby, ako my, sú odkázané na dotácie z miestnych samospráv a príspevky od sponzorov. Aj našim najväčším „sponzorom“ je momentálne mesto Brezová pod Bradlom. V minulosti však boli dotácie nastavené na fungovanie jedného družstva a bolo by naivné čakať, že s rozšírením na štyri družstvá prídu automaticky aj troj alebo štvornásobné dotácie. Zdroje preto hľadáme aj inde. V prvom rade sme klub zaregistrovali pre tento rok ako prijímateľa 2% daní z príjmov právnických a fyzických osôb, takže každý záujemca a fanúšik môže prispieť svojou trochou do rozpočtu pre dievčatá. A samozrejme je to aj o hľadaní sponzorov najmä z radov podnikateľských subjektov. Pripomínam, že tréneri aj funkcionári klubu nie sú platení a všetky získané peniaze slúžia najmä na prenájom haly, dopravu, rozhodcov, materiálne vybavenie klubu, štartovné na turnajoch a podobne. Svojim dielom prispievajú aj rodičia, ktorí sa spolupodieľajú napríklad na oblečení alebo nákladoch na účasť na turnajoch.
Čo by ste povedali na záver ?
Amatérsky mládežnícky šport v menších mestách a obciach je založený predovšetkým na obetavosti ľudí, ktorí sú ochotní venovať svoj voľný čas práci s deťmi. Momentálne sa nám podarilo dať dokopy tím takýchto ľudí, ktorí si, zdá sa, veľmi dobre rozumejú. Máme veľký kolektív dievčat, ktoré sa upísali hádzanej a s trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že spolu začíname tvoriť čosi ako jednu veľkú hádzanársku rodinu. Našim cieľom je na tomto budovať a pritiahnuť k športu a pohybu čo najviac dievčat, dať im možnosť stráviť voľný čas a realizovať sa v skvelom kolektíve. Samozrejme, že dobré výsledky vždy potešia, veď šport je aj o súperení, ale nekladieme ich na prvé miesto. Obetavý a sympatický výkon je často dôležitejší a týmto by sme chceli pritiahnuť aj divákov do hľadiska.
Ďakujem za rozhovor a želám klubu veľa úspechov.
Rozhovor s predsedom HK Bradlan Brezová viedla V. Mikulčíková.
