Európske dedičstvo, iniciatíva „Etiketa európskeho dedičstva“

Zástupcovia ministerstiev kultúry 18 európskych štátov sa spoločne dohodli na vytvorení iniciatívy „Etiketa európskeho dedičstva". Toto označenie je určené na zvýšenie a podporu medzinárodnej európskej dimenzie kultúrneho dedičstva, pamiatok, prírodných lokalít alebo sídiel, vrátane hmotného a nehmotného dedičstva, súčasného aj tradičného ako aj miest, ktoré vytvárali kľúčovú úlohu v budovaní jednotnej Európy a sú dôležité pri pochopení európskych dejín a kultúry v jej nadnárodnej dimenzii.

Jeho cieľom je podporiť obyvateľov Európy pri vytváraní spoločnej európskej identity ako aj vnímania ich príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru.
Európske dedičstvo sa má stať základom vytvorenia dynamickej siete kultúrneho dedičstva, ktoré zohrávalo kľúčovú úlohu v európskych dejinách a má posilniť spoluprácu medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi, národnými inštitúciami, Európskou úniou a Radou Európy, ako aj s verejným a súkromným kultúrnym sektorom. Etiketa európskeho dedičstva bola navrhnutá, aby sa podporilo ocenenie úlohy dedičstva v rámci európskej integrácie.
Definícia „Etikety európskeho dedičstva“:
„Pre účely zoznamu Európskeho dedičstva sa lokality, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v európskych dejinách a ktoré symbolizujú európsku identitu a/alebo nadnárodnú interakciu v rámci európskeho kultúrneho priestoru, považujú za súčasť európskeho dedičstva. Patrí sem kultúrne dedičstvo, pamiatky, prírodné lokality alebo sídla, hmotné a nehmotné dedičstvo, súčasné aj tradičné a lokality, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri pochopení európskych dejín a kultúry:
- miesta kultúrneho a historického významu, ktoré majú zvláštny európsky význam pre členské štáty všeobecne,
- architektonické diela, budovy a objekty so symbolickou hodnotou z hľadiska histórie, umenia, vedy a ideí,
- oblasti (miesta a kultúrna krajina), pevninské, jazerné oblasti a prímorské archeologické lokality,
- nehmotné súčasti európskeho dedičstva, symboly, hodnoty a hnutia.“

Etiketa európskeho dedičstva je prístupná všetkým členským štátom Európskej únie, ktoré sa chcú programu zúčastniť a prostredníctvom systému spolupráce (ktorý má byť vytvorený prostredníctvom procesných pravidiel) aj ostatným európskym štátom, najmä kandidátskym krajinám a ďalším krajinám patriacim do Európskeho hospodárskeho priestoru.
Etiketa dedičstva je založená na európskej kultúrnej histórii a má odlišnú, špecificky európsku funkciu, v porovnaní so Zoznamom svetového dedičstva (UNESCO), ktorý má podporovať ochranu pamiatok a lokalít na základe ich univerzálnej svetovej hodnoty.
V rámci programu Etiketa európskeho dedičstva možno individuálne alebo ako súčasť siete zapísať do zoznamu kultúrne dedičstvo, ktoré zohrávalo kľúčovú úlohu v európskych dejinách.
Sekretariát tejto iniciatívy je zatiaľ v Španielsku na ministerstve kultúry.
Za účelom rozbehnutia tejto iniciatívy získali Etiketu európskeho dedičstva kandidatúry, ktoré sekretariátu zúčastnené krajiny navrhli do 15. marca 2007. Každá krajina mohla dezignovať maximálne 4 miesta.

Na základe tohto ustanovenia je dnes do tohto zoznamu zapísaných 63 významných súčastí európskeho dedičstva (v zmysle definície). Je tam napr. Agora Akropoly v Aténach, Zámok Kynžvart, Zámok La Sarraz, Kráľovský palác vo Vyšegrade, Opátstvo v Cluny, Opevnenie Nicosie, Palác Knossos, Katedrála Saint-Pierre v Ženeve a mnohé iné.
Slovenská republika do zoznamu Európskeho dedičstva navrhla tieto lokality:
1. Predrománska cirkevná architektúra: Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch a Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom (označenie znakom Európskeho dedičstva: 5. 7. 2009 a 25. 7. 2009),
2.Hrad Červený Kameň (označenie znakom Európskeho dedičstva: 28. 5. 2009) a
3. Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle (označenie znakom Európskeho dedičstva: 21. 7 .2009).

Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle, ktorej označenie etiketou Európskeho dedičstva bolo slávnostne odhalené 21. 7. 2007, predstavuje symbol života a diela osobnosti Dr. Milana Rastislava Štefánika, generála francúzskej armády.
M. R. Štefánik (*21. 7. 1880 v Košariskách, ┼ 4. 5. 1919) bol politik, astronóm, vojenský letec, vedec a vojak európskeho formátu, ideový tvorca a veliteľ česko-slovenských légií, ktorý stál pri zrode našej novodobej štátnosti samostatnej ČSR. Bol to človek, ktorý svojou obdivuhodnou diplomaciou vplýval na európsku politiku. S myšlienkami, názormi a činmi ho môžeme považovať za prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane harmónia národov v Európe, čo nazýval „europeizácia“. Rovnako však bol oddaný aj svojmu národu. Svoju lásku k nemu zhrnul do hesla, podľa ktorého sa snažil žiť: „Veriť, milovať, pracovať“.
Mohyla bola slávnostne odhalená 23. septembra 1928. Autorom je architekt Dušan Jurkovič.
Mohyla spája miesto hrobu a pomník v jedno.
Je to ojedinelá pamiatka európskej veľkosti, predstavuje symbol lásky, úcty a vďačnosti národa Slovákov a Čechov k tejto veľkej osobnosti Európy. Štefánikov odkaz je súčasťou demokratického dedičstva, ktorým sme prispeli k budovaniu modernej Európy.

Ing. arch. Ľubica Pinčíková, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, referát svetového dedičstva

| Zverejnil: Matúš Valihora | Vydané dňa 17. 08. 2009 | 5953 x prečítané | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár |