Divoké skládky - čo s nimi?

Ako zaiste každý vie alebo aspoň tuší, ukladanie odpadov na inom ako určenom mieste je zakázané. Rovnako je zakázané aj spaľovať odpad inde než v spaľovniach. Spaľovania odpadov sa týkajú aj ustanovenia zákona o ochrane pred požiarmi a občianskeho zákonníka –  "nikto nesmie nadmieru, prípustnú pomerom, obťažovať susedov hlukom, prachom, dymom..."
Ak sa takéhoto konania dopustí fyzická osoba, orgán odpadového hospodárstva, v tomto prípade obec jej môže uložiť pokutu. V prípade, ak takúto činnosť vykonáva právnická osoba, pokutu môže ukladať Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpekcia odpadového hospodárstva alebo obvodný úrad životného prostredia. Súčasne s pokutou môže orgán odpadového hospodárstva uložiť aj vykonanie opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania.

(Ne)riešenie takto vzniknutej situácie podlieha niekoľkým mýtom.
Mýtus prvý: Nie je možné zistiť konkrétneho vinníka
Zákon o odpadoch predvídal takúto možnosť a vlastníci nehnuteľností, ktorí zistia na svojom pozemku takýto nežiaduci odpad, sú túto skutočnosť povinní bezodkladne oznámiť príslušnému obvodnému úradu životného prostredia a obci. Nesplnenie oznamovacej povinnosti je možné sankcionovať pokutou. Protiprávneho konania sa teda dopúšťajú aj občania obce, ktorí odpad síce neuložili, ale o uložení odpadu na pozemkoch v katastrálnom území vedeli (nachádza sa na pozemkoch v ich správe) a túto skutočnosť neoznámili. Toto oznámenie obvodnému úradu životného prostredia môže uskutočniť aj iný orgán štátnej správy, napr. Slovenská inšpekcia životného prostredia. Oznámenie obvodnému úradu životného prostredia môže urobiť aj akákoľvek iná osoba, napr. stráž prírody, pracovník ŠOP, občan... Takéto oznámenie však nemá charakter priameho podnetu a obvodný úrad zvažuje, či na základe takéhoto oznámenia začne konať. Následne je obvodný úrad životného prostredia povinný požiadať Policajný zbor SR o zistenie osoby, zodpovednej za umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti, ktorá je potom povinná zabezpečiť zneškodnenie odpadu na vlastné náklady.
Ak sa obvodnému úradu alebo orgánom policajného zboru (prípadne obci, ak má na riešení prípadu záujem) nepodarí zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu, obvodný úrad životného prostredia začne konanie, ktorého účelom je zistiť, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti:
a) je pôvodcom odpadu,
b) mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech,
c) neurobil všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný vykonať podľa osobitných predpisov (napr. oplotenie staveniska).
Ak sa preukáže vlastníkovi pozemku niektorá z vyššie uvedených skutočností, je povinný zabezpečiť odstránenie takéhoto odpadu na vlastné náklady. V opačnom prípade zabezpečí zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie na vlastné náklady príslušný obvodný úrad životného prostredia. Ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, zhodnotenie alebo zneškodnenie na vlastné náklady zabezpečí obec, na ktorej území boli tieto odpady umiestnené.
Mýtus druhý - Obec nemá na likvidáciu nelegálnych skládok odpadov finančné prostriedky
Finančným nástrojom pre riešenie problematiky odpadového hospodárstva v katastrálnom území obce je miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Tento poplatok je vyrúbenou daňou, ktorá by mala pokrývať reálne náklady na poskytovanie istej služby – v tomto prípade odpadové hospodárstvo obce, pod ktoré spadá aj likvidácia nelegálnych skládok odpadov a pod. Žiaľ, niektoré obce „umelo“ znižujú tento poplatok vyrubovaný voči občanom, takže nepokrýva všetky činnosti odpadového hospodárstva a pod., a potom sa vyhovárajú na nedostatok finančných prostriedkov.
Každá obec má dostatok logistických možností, ktoré môže pri riešení odpadového hospodárstva využiť, predovšetkým môže stanoviť poplatok za komunálne odpady vyšší, môže (resp. musí) budovať efektívny systém separovaného zberu, otvoriť zberný dvor pre zber nebezpečných (podľa zákona sa musí zber nebezpečných odpadov realizovať v obci min. 2-krát ročne) a veľkoobjemových odpadov, vybudovať obecné kompostovisko. Na väčšinu z týchto činností môže obec získať finančné prostriedky z Recyklačného fondu (www.recfond.sk). Tu treba pripomenúť, že s účinnosťou od 1.1.2010 sú obce povinné zaviesť zber papiera, plastov, kovov, skla a biologicky rozložiteľných odpadov, a to bez výnimky!
Čo môžete urobiť Vy?
Príslušnej obci a obvodnému úradu životného prostredia písomne oznámte – pošlite podnet na porušenie ustanovení zákona o odpadoch - každú nelegálnu skládku odpadov, ktorú zistíte v krajine. Podnet zašlite doporučeným listom alebo podajte cez podateľňu (kópiu si nechajte potvrdiť). V podnete uveďte dátum, kedy ste nelegálnu skládku objavili, miesto, kde sa skládka nachádza (je dobré priložiť náčrtok lokality) a jej veľkosť a druh odpadu. Ak máte možnosť, tak nelegálnu skládku aj odfotografujte. Je dobré, ak si všimnete a v podnete uvediete aj či sa skládka nachádza v bezprostrednej blízkosti vodného toku alebo v jeho záplavovom území, či sa na skládke nespaľuje odpad a či skládka a jej bezprostredné okolie nie je porastené tzv. inváznymi rastlinami.
Obec je povinná po obdržaní oznámenia začať správne konanie a urobiť, v spolupráci s obvodným úradom životného prostredia, všetky opatrenia pre nápravu skutkového stavu.
V prípade, že tieto orgány vo veci nekonajú, pošlite vaše zistenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia – Inšpektorát odpadového hospodárstva, prípadne Prezídiu policajného zboru (Prezídium policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor ekonomickej kriminality, Oddelenie ekonomickej a environmentálnej kriminality, Račianska 45, 812 72 Bratislava).
Trestnoprávna zodpovednosť
Trestné sadzby sa podľa rozsahu škôd pohybujú v intervale od 6 mesiacov až po 8 rokov. Majetková škoda v sebe pritom zahrňuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu – ide o súhrn všetkých nákladov (pristavenie kontajnera, doprava, poplatky za uloženie odpadu na legálnu skládku). Ak táto čiastka prevyšuje sumu 8 000 korún, „nevinné“ uloženie odpadov na miesto, ktoré k tomu nie je určené, sa mení na trestný čin. Treba taktiež podotknúť, že nekonanie orgánov štátnej správy alebo samosprávy vo veci podaného podnetu, pokusy o rôzne obštrukcie a naťahovanie času riešenia prípadu, bagatelizovanie prípadu a pod., je možné hodnotiť ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa - neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákonom zverených právomocí a kompetencií.

Podľa príspevku Rudolfa Pada Na skládky nie sme krátki (www.changenet.sk), spracoval Bc. Dušan Marko, strážca Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty