Brezovský kroj

Základnou ochranou človeka voči počasiu je odev, ktorý nielen dnes, ale aj v minulosti podliehal móde. Podľa neho sa dalo určiť pohlavie, vek, sociálne postavenie, či zamestnanie. Tradičný odev môžeme prezentovať rôznymi spôsobmi, či už prostredníctvom stálej expozície, krátkodobej výstavy, alebo vydaním väčšej či menšej publikácie. Všetky možnosti majú jedno spoločné: čo najzrozumiteľnejšou a zároveň najpresnejšou formou oboznámiť verejnosť s ľudovým odevom našich predkov.

Mesto Brezová pod Bradlom sa rozhodlo vydať bulletin Brezovský kroj, ktorým podrobnejšie propaguje časť materiálnej tradičnej kultúry - pôvodný odev. Jeho špecifický strih, farebnosť a zdobenie ho radí k typu myjavského ľudového odevu, najviac sa v ňom vyskytujú i osobité a jedinečné odevné súčasti typické iba pre Brezovú a jej najbližšie okolie. Podrobnejšie sa o brezovskom kroji dozvieme v monografii Brezová pod Bradlom, odkiaľ tvorcovia čerpali texty do bulletinu. Bohužiaľ, zabudli uviesť mená autoriek pôvodného textu, ktorými sú etnologičky PhDr. Viera Nosáľová, CSc. a PhDr. Jarmila Paličková - Pátková, CSc., bývalé odborné pracovníčky SAV so zameraním na tradičný odev. Inak graficky prehľadný bulletin mohol byť skvelým obrazovým doplnením tejto kapitoly monografie Brezová pod Bradlom, kde absentuje adekvátny obrazový materiál. Hoci odborný text podrobne opisuje všetky odevné súčiastky, fotografie a kresby ho plnohodnotne nenahradia. K spolupráci si pozvali profesionálneho grafika, čo je vidieť i na samotnom grafickom prevedení bulletinu. Je potrebné si však položiť otázku, prečo nevyužili služby a vedomosti či už profesionálnych etnológov z regiónu, alebo vedúcich z folklórnych kolektívov z Brezovej pod Bradlom s adekvátnymi znalosťami brezovského kroja. Určite by sa potom v bulletine nemohli vyskytnúť očividné chyby. Nielenže odevné súčasti sú nesprávne skombinované, ale ani výber typov krojov nie je možné považovať za reprezentatívny. Navyše na fotografiách autori nevyužili priestor pre ukážku základného účesu - tzv. ,,copky", ktorý sa používal v celom regióne ako typická úprava ženskej hlavy. Pri prezentácii akejkoľvek časti hmotnej tradičnej kultúry by sa mali využívať výhradne pôvodné predmety, prípadne ich verné kópie. Autori zrejme z dôvodu časovej tiesne, alebo neznalosti problematiky siahli po scénickom kroji domáceho folklórneho súboru. To nám len dokazuje, že mesto, alebo jeho inštitúcie nevlastnia originálne odevné súčiastky domáceho tradičného odevu. Kroje využívané folklórnymi kolektívmi totiž nie sú ich presnou kópiou, ako možno predpokladali autori bulletinu. Pri výrobe sa prihliada na funkčnosť pri ich scénickej prezentácii na javisku. Najvypuklejším príkladom sú detské dievčenské šaty DFS Iskerka, ktoré vôbec nevychádzajú z pôvodného detského kroja. Tým nám vystáva aj otázka, či bolo správne pridať k odbornému textu o tradičnom odeve z prelomu 19. a 20. storočia fotografie, na ktorých vidíme kombináciu pôvodných a ,,súboráckych" odevných súčastí.
Vydanie bulletinu Brezovský kroj je vďaka vynikajúcej grafike slušnou prezentáciou mesta Brezová pod Bradlom. Škoda len, že neodbornosťou ju nemožno považovať za dôstojnú prezentáciu tradičného odevu starých Brezovanov.

Mgr. Pavol Michalička, Centrum tradičnej kultúry v Myjave

| Zdroj: ZUŠ