Boh sa skláňa k človeku

Adventné obdobie opäť vyvrcholilo do vianočných sviatkov. Vzácny čas príprav nielen hmotných, ale i duchovných upozornil nás na potrebu neustálej pripravenosti a zodpovednosti za náš život pred Pánom Bohom.
Čím sú pre nás tieto sviatky? Sme Božie stvorenia. Sme stvorení na Boží obraz. Vieme cítiť, myslieť, tvoriť. Nie sme len bezduché stroje, ale je v nás zakódované i bohaté citové prežívanie. Na jednej strane máme radi nové, pokrokové veci, technické vymoženosti a na druhej strane vyhľadávame i staré, vzácne veci - starožitnosti.

Vo vianočných sviatkoch nachádzame jedno i druhé. Na jednej strane sú to staré kresťanské sviatky, viažu sa k nim rôzne naše spomienky. Rok čo rok opakujeme tie isté zvyky, ktoré poznáme už od detstva a bez ktorých by to podľa nás ani neboli tie pravé Vianoce. Tieto sviatky majú pre nás jednoducho stále tú istú príchuť. Spomíname na našich blízkych, ktorých si Pán Boh odvolal z tejto časnosti. V tichej modlitbe ďakujeme za ich životy a neraz sa nemôžeme ubrániť ani prílivu citov, ktoré vychádzajú na povrch v podobe sĺz. Napriek tomuto poznaniu, určitej tradícii, opakujúcej sa kresťanskej zvesti, nemožno tieto sviatky označiť len za akúsi starožitnosť. Sú síce starými kresťanskými sviatkami, ale zároveň sú vždy pre nás i niečím novým. Každé Vianoce sú výnimočné, každý okamih ľudského života je mimoriadny, výnimočný, jedinečný a neopakovateľný. Zvesť, s ktorou k nám prichádzajú, je jedinečná, neopakovateľná, výnimočná, mimoriadna. Veď Pán Boh predĺžil čas milosti, má o nás záujem, rozhodol sa v Kristovi Ježišovi pre človeka. Božie slovo nás upozorňuje, že sa zjavila milosť Božia spásonosná všetkým ľuďom. Tieto sviatky nám chcú burcujúcim spôsobom povedať: „Živý Boh prišiel do dejín tohto sveta a ľudstva v Ježišovi Kristovi.“ Toto je ten jediný bod, kde sa časnosť a večnosť stretajú!
Žijeme neľahké časy. Napriek rôznym vymoženostiam a technickému pokroku, nachádzame sa v neistote. Všade počujeme o ekonomickej kríze, bojujeme so strachom, či i my neprídeme o prácu. Strácame základné ľudské istoty. Počúvame o chorobách, ktoré ohrozujú náš život. Má nám vôbec Boh v tejto situácii čo povedať? Veď On nepozná naše pocity. Počúvame náboženské frázy a nedokážeme vnímať aktuálne posolstvo.
Boh nám má čo povedať. Sám prežil chudobu a boje ľudského života. Evanjelium nie je náboženskou frázou. J. L. Hromádka vo svojej knihe Evanjelium o ceste za človekom píše: “Boh sa nestretáva s človekom v polovici cesty, na mieste, kde sa dostane človek podľa svojich najväčších schopností a kam mu Boh príde v ústrety, aby ho odmenil za jeho rozmach. Boh zostupuje za človekom na dno biedy a opustenosti, do jeho hriechu, smrti a hrobu. Ježišov život je zasadený medzi chliev v Betleheme a kríž na Golgote. Na začiatku chliev, na konci miesto potupy, opustenosti, odvrhnutia a zatratenia.“ Zdá sa nám, že ide o tvrdé vyjadrenie? Boh je reálny a prichádza do reality tohto sveta.
Vianočné posolstvo nie je len o betlehemskom dieťati, ale aj o slúžiacom Kristovi, o ukrižovanom Božom Synovi, ale aj o zmŕtvychvstalom Ježišovi. On prichádza do hĺbky ľudských bied, neistoty, strachu, poníženia.
Pastierom zazneli slová anjela: “Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“
Táto anjelská zvesť sa neustále opakuje. Počas sviatkov taktiež opakujeme a zachovávame staré zvyky a tradície, spomíname. Vianoce však nie sú iba nostalgickou spomienkou. Samozrejme i spomienky patria k nim a dotvárajú ich atmosféru, ale znamenajú pre nás oveľa viac. I v tomto roku prinášajú so sebou mnoho nového. Zaiste i poznanie, že Pán Boh predlžuje čas milosti. Nenecháva nás samých. Prichádza, aby nás vypočul, aby sa stal Pánom nášho života. Prichádza, aby nás viedol v každej situácii nášho života, nech sa nám zdá akákoľvek beznádejná.
Pán Ježiš hovorí: “Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“

Požehnané vianočné sviatky, naplnené Božím pokojom a radosťou z narodenia Spasiteľa a taktiež požehnaný nový rok 2010, naplnený Božou milosťou a vierou v Jeho mocné konanie Vám praje Lívia Lichancová - ev .farárka s rodinou

| Zverejnil: Matúš Valihora | Vydané dňa 23. 12. 2009 | 5302 x prečítané | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár |