Reagujem na článok pána Michaličku, v ktorom píše, že aký „paškvil“ a ktorý diletant (aspoň tak na mňa zapôsobil jeho obsah) si dovolil vydať bulletin Brezovský kroj a ďalej sa sťažuje, že „prečo nevyužili služby a vedomosti či už profesionálnych etnológov z regiónu alebo vedúcich z folklórnych kolektívov z Brezovej pod Bradlom...“ Odpovedám. Pri príprave a fotení brezovského kroja som poprosila členov FS Brezová o spoluprácu a dostalo sa mi odpovede, že nemajú čas a druhá odpoveď bola doplnená ešte slovíčkom Načo? To nebolo prvýkrát, čo som oslovila folkloristov
o spoluprácu. V minulosti som dve členky súboru slušne žiadala, aby išli počas Brezovského jarmoku názorne ukázať viazanie ručníka. Odmietli. Kto by mal odvahu a chuť oslovovať ďalšieho člena súboru? Ja osobne som rezignovala.
Okrem nástrojov, náradí má mesto vo svojej zbierke aj autentický ženský kroj. Aj pri najväčšej snahe som doposiaľ nedokázala zohnať všetky časti mužského odevu. Mesto vlastní iba rajtky, košeľu so zámikmi, konopné gate, čižmy, baranicu a nepoužiteľné súkenné nohavice. Vydať niečo o brezovskom kroji som nosila v hlave už niekoľko rokov. Stále mi niečo chýbalo. Ale pri príležitosti prípravy projektu s názvom Učím sa novému podľa starých tradícií a staré tradície tvoria priestor pre nové možnosti sa ponúkala možnosť vydať aspoň niečo, čo by finančne nezaťažilo rozpočet mesta. V tomto projekte, vyhlásenom Nadačným fondom Slovak Telekom, išlo jeho autorke a mojej kolegyni Magde Amzlerovej o vzájomnú spoluprácu medzi klubom dôchodcov a materskými školami zameranú na oživenie starých tradícií. Čiže názornou ukážkou priblížiť deťom materských škôl nielen časti odevu, ale aj ochutnať tradičné jedlá, poznať staré zvyky, naučiť deti z čoho sa skladalo brezovské perko. A tak, v spolupráci so ženami z klubu dôchodcov, sa počas ôsmich vzájomných stretnutí detí a dôchodcov hovorilo o starodávnych zvykoch, plietlo sa brezovské perko, piekli sa pre deti koláče podľa starých receptov. Výstupom projektu bolo vydanie nasledovných propagačných materiálov - okrem Receptov starej matere, Brezovského perka, vianočných pohľadníc s námetmi detských kresieb aj Brezovský kroj. Z toho vychádza, že skladačka bola vydaná za účelom prvotnej a základnej fotografickej informácie o brezovskom kroji pre deti. Snažila som sa o jej najlepšie spracovanie. Som si vedomá, že som použila niektoré časti scénického kroja. Ale, ako som už poznamenala, nešlo mi o vydanie odborného, etnografického materiálu. Ale na druhej strane nesúhlasím s názorom autora článku, že mesto nevlastní originálne odevné súčiastky domáceho tradičného odevu. To svedčí o tom, že pán Michalička sa nikdy nebol pozrieť a doposiaľ sa nikdy (ako vyštudovaný etnológ) nezaujímal o autentické exponáty expozície História nášho mesta. A čo sa týka fotografie na poslednej strane skladačky – to je ilustračný záber. Ale aj na ten som hrdá, pretože som umožnila zviditeľniť dlhé roky starostlivo uchovávaný kroj pani Anny Potúčkovej, ktorá bola ochotná ho sprístupniť, pripraviť a obliecť si ho. A prečo by nemohla byť s ňou odfotená jej vnučka – členka DFS Iskerka. Veď aj takto sa robí nábor do detského folklórneho súboru. Alebo sa mýlim? A ešte na margo účesu. V materiáli som zámerne nespomenula úpravu vlasov u žien. Ale pán Michalička kritizuje aj to. A uvádza terminus technicus „copky“. Paľko, nehovorilo sa „copky“, ale „copy“ (na Brezovej „cupy“)! A čo sa týka použitej literatúry. Podľa mňa stačí uverejniť zdroj, a nie konkrétnu kapitolu. Tú si už každý nájde sám. A vôbec, kritizuješ niečo prostredníctvom Noviniek, čo veľa ľudí ani nevidelo.
Viera Mikulčíková, odd. SŠaK, autorka skladačky Brezovský kroj
