Stridžie dni na Brezovej

K Vianociam sa viaže celý rad zvykov a obyčajov. Avšak nemálo zaujímavými sú i stridžie dni, počas ktorých mali najväčšiu moc negatívne nadprirodzené sily. Tie využívali najmä bosorky, ktoré škodili nielen im, ale i dobytku. Veď ako inak si vedeli vysvetliť, keď krava prestala dojiť mlieko, alebo sa prestalo dariť rodine?
Medzi stridžie dni patrili Katarína (25. 11.), Ondrej (30. 11.), Barbora (4. 12.), Mikuláš (6. 12.), Lucia (13. 12.) a Tomáš (21. 12.). Práve v tieto dni mali bosorky najväčšiu moc a v minulosti ľudia považovali každú ženu za

potenciálnu bosorku. Preto nebolo vhodné, aby prišla v tieto dni žena ako prvá návšteva. Vítaní boli skôr mladí chlapci alebo aspoň muži. Podľa starých predstáv strigy mohli škodiť prostredníctvom akéhokoľvek predmetu, ktorý si odniesli z cudzieho dvora. Zato, ak prišla do domu cudzia žena, pre istotu ju domáci odprevadili až po koniec dvora. V tomto období sa z domu nič nepožičiavalo, nedávalo ani nepredávalo.
Pre stridžie dni boli tiež typické obchôdzky. Z nich sa na Brezovej najdlhšie uchovali obchôdzky počas Mikuláša a Lucie.
Chodenie Mikuláša s čertom a anjelom rozdávajúcich darčeky, ako to poznáme dnes, je novodobou záležitosťou. V tento deň na Brezovej chodili chlapci oblečení do obráteného kožucha a konopných gatí, ktoré si vypchali slamou alebo lístím, opásali sa reťazou a provieslami a na tvár si nasadili masku. Chodili od domu k domu, nič nehovorili, aby ich nebolo možné spoznať, pričom do domácností a ani deťom nič neprinášali. Skôr robili rôzne žarty, začo boli odmeňovaní ovocím, či menším peniazom.
Dievčatá robili obchôdzky na sviatok najväčšej bosorky – na Luciu. V tento deň sa pätnásťročné dievčatá zahaľovali do bieleho šatstva a zamaskovali sa tak, aby ich nebolo možné spoznať. V rukách mali kefu, husacie krídlo, alebo varechu, ktorými mlčky líčili steny izieb. Tým vyháňali z domov zlých duchov, začo ako odmenu dostávali ovocie, či drobné peniaze.
Magickú silu najmä medzi Luciou a Štedrým dňom využívali slobodné dievčatá na veštenie svojho nastávajúceho. Typickým a asi najrozšírenejším spôsobom, ktorý možno pretrváva u mladých slečien dodnes, je písanie si mužských mien na papieriky. Dievčina si v minulosti napísala na dvanásť lístočkov mená mládencov a trinásty nechala prázdny. Každý deň od Lucie do Štedrého dňa jeden zničila, pričom sa nemohla naň pozrieť. Ich budúci muž mal mať nositeľ toho mena, ktoré našla napísané na poslednom trinástom lístočku. Ak im zostal prázdny lístok, tak mala zostať na ocot.
Magickú moc tohto obdobia využívali i muži. Ak chcel niektorí z nich vidieť strigy, museli si zhotoviť luciový stolec. Jeho výroba musela trvať presne od Lucie do Štedrého dňa tak, že denne na ňom niečo urobil. Keď si mládenec na Štedrý deň o polnoci naň sadol na krížne cesty, kde sa bosorky pravidelne stretávali, mohol ich uvidieť. Avšak domov musel utekať čo najrýchlejšie, aby ho bosorky nechytili. Bosorky, ktoré tu videl, ale nemohol nikomu zradiť, lebo by sa mu kruto zato odplatili.
Zvyky počas predvianočného obdobia mali zvláštnu moc. Viac tajomnú, magickú… Počas dlhých tmavých večerov ľudia mali viac času na premýšľanie o svojej minulosti, ale i budúcnosti.

Palo Michalička

| Zverejnil: Matúš Valihora | Vydané dňa 23. 12. 2009 | 3496 x prečítané | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár |