FAJNOR, Štefan – hudobný skladateľ, advokát (nar. 16. 2. 1844 na Brezovej, zomrel 26. 4. 1909 vo Viedni, pochovaný v Senici – 100. výr. nar.) Vyrastal v uvedomelom národnom prostredí, jeho otec bol Ján Fajnor a matka Judita, rodená Jurkovičová. Bola sestrou Samuela Jurkoviča. K Brezovej ho viažu detské a študentské roky. Vyštudoval Evanjelické lýceum v Bratislave, pokračoval na teologickej fakulte, kde ho z 1. ročníka vylúčili, po vylúčení pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte v Budapešti a v Bratislave. Štúdium ukončil roku 1867. Ako
samostatný advokát pôsobil od roku 1869 v Senici. Štefan Fajnor sa popri povolaní právnika venoval i skladateľskej činnosti. Bol veľkým propagátorom Smetanovho diela a udržiaval veľmi blízke kontakty s českými hudobnými skladateľmi a kritikmi. Súčasťou hudobných aktivít Š. Fajnora okrem vlastnej tvorby bolo aj zbieranie a harmonizovanie ľudovej piesne, príležitostne i koncertoval. Známy však bol hlavne ako právnik, v politických procesoch zastupoval významné osobnosti slovenského národného hnutia, napr. Michala Boora, Jána Pravoslava Lešku, Júliusa Markoviča a iných. Š. Fajnor pracoval aj ako cirkevný inšpektor.
HALABRÍN, Jaroslav – bankový úradník, huslista (nar. 9. 4. 1904 na Brezovej – 105. výr. nar., zomrel 27. 4. 1984 v Bratislave – 25. výr. úmrtia). Jeden zo synov Štefana Halabrína. Vyštudoval husľovú hru na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave u profesorov N. Kubáta a L. Árvaya. Povolaním bol bankový úradník, no presadil sa hlavne ako husľový virtuóz. Bol členom orchestrálneho združenia Slovenskej filharmónie, v rokoch 1950 - 1954 sláčikového kvarteta Bratislavského robotníckeho kultúrneho kolektívu a od roku 1955 spolu s J. Štefkom, J. Horáčkom a L. Klikom komorného kvarteta.
JEDLIČKA, Juraj – katolícky farár (nar. 1. 4. 1774 v Skalici – 235. výr. nar., zomrel 23. 2. 1865 v Skalici). Po skončení teológie v Biskupskom seminári v Bratislave bol v auguste 1798 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Zbehoch, od roku 1800 v Piešťanoch. Na brezovskej katolíckej fare pôsobil už ako farár v rokoch 1809 - 1814. Z Brezovej odišiel do Leopoldova, potom pôsobil v Bojnej, v Lančári a v Lopašove až do roku 1853. Pre starobu sa vzdal úradu a vrátil sa do rodnej Skalice, kde aj zomrel.
Spracovala: A. Fedorová
