Klubové rozpomienky

18. októbra tohto roku terajší členovia klubu dôchodcov sme prežili pekné poobedie. Svojím vystúpením nás totiž pobavili šikovné deti z Iskerky, ktoré prišli zablahoželať k 20. výročiu činnosti klubu piesňami a tancami pripomínajúcimi našu mladosť.

Pani E. Ušiaková zhodnotila činnosť klubu za celé obdobie. Odzneli príhovory, poďakovania. Keďže zároveň bola i oslava 10. výročia založenia Jednoty dôchodcov, ba bol i Mesiac úcty k starším, nezostal priestor na hlbšie spomienky na čas založenia klubu a začiatky života v ňom. Po všetkých peripetiách s čistením a zariaďovaním klubu za pomoci vtedajšieho predstaviteľa mesta p. Ivana Ďurkoviča za necelé dva týždne prišiel čas otvorenia klubu 11. januára 1987. Po otvorení sme žili v očakávaní, ako sa ujme, ako budú ľudia reagovať. Veď klub bol novinka ! Nikde na okolí ešte dôchodcovia klub nemali. Najbližší bol v Holíči. Zo začiatku chodili len obzerať, chvíľku si posedieť. Postupne čas pobytu predlžovali a začali tu tráviť celé poobedia. Besedovali, čítali noviny, plietli a vyšívali. Postupne sa začali vytvárať skupinky podľa záujmov - sedmičkári, žolíkárska partia ženská i mužská, hráči človeče nehnevaj sa a iné. Hoci klub oficiálne bol otvorený od 14.00 do 20.00 hod., niekedy ani tento čas nestačil na to, aby boli požiadavky členov uspokojené. Zakrátko sa náplňou klubu stali aj iné aktivity. D. Nemcová založila a úspešne viedla spevácky krúžok. Hrou na husle jej pomáhal pán J. Papánek. Pod jej vedením ožívali starodávne brezovské piesne. Pomocníkom sa stala kniha p. O. Kovačičovej Piesne z Brezovej. Zakrátko spevokol zažíval na rôznych podujatiach v meste svoje prvé úspechy. Výbor klubu sa stretal každý mesiac. Radili sme sa a rozmýšľali, čo pripraviť a ako obohatiť život našich dôchodcov v klube. Odznelo veľa prednášok so zdravotnou tematikou od miestnych lekárov, ale i mimo nich. Pán Valjan nás nielen v prednáškach ochotne oboznamoval o používaní liekov, vždy bol pripravený pomôcť, viedol kroniku a v čase návštevy v klube mal prvý zásterku a pomáhal pri obsluhe hostí. Rehabilitačná sestra p. Gálusová nás učila rôzne cviky vhodné pre starší vek. Najčastejšie sme však využívali služby p. uč. Uhlíka. Pri rôznych jubileách a výročiach našich národovcov alebo významných či zaujímavých ľuďoch pripravil zo svojho podnetu besedu či prednášku. Tešili sme sa, že dôchodcovia prejavovali o akcie veľký záujem a často oneskorenci stáli i na chodbe, lebo sa do miestnosti nevmestili.. Navštívili sme spolu i rôzne pamätné miesta, napr. hrob pravotára Fajnora v Senici, pamätník J. M. Hurbana v Hlbokom, Hurbanovu studničku na Poľane, múzeum Ľ. Podjavorinskej, Ostrú Lúku, kde žila A. Ostrolúcka , Martinský národný cintorín a mnohé iné pamätné miesta. Okrem toho, že nás veľa naučil, poradil, čo môžeme v budúcnosti ešte vidieť, rozpracoval trasu, navigoval šoféra. Dôchodcovia sa na zájazdy veľmi tešili a zúčastňovali sa, hoci i s dvomi palicami. Návšteva z klubu z Holíča, ktorí sa nám predstavili svojím programom v Národnom dome Štefánikovom, okrem toho, že nás nadchla výkonom na javisku, nám nasadila i chrobáka do hlavy, či by sme i my nedokázali niečo také pripraviť. Začali sme uvažovať o vlastnom programe a tak sme o pomoc požiadali p. uč. Závodnú. Ochotne sa na túto neľahkú úlohu podujala. Zrazu nastal v klube čulý ruch. Začali sme zapisovať spomienky našich členiek – tetičky Fajnorech, p. Jursovej, p. A. Papánkovej a iných. Objavili sme rozprávačské talenty. Životné situácie riešené s humorom, susedské spory, čo sa kde udialo, čo kto hovoril pri driapaní peria. P. O. Fajnorová mala v zásobe veľa vtipných poviedok zo života na Brezovej. Z jednej vznikla scénka Kača a Juda na trhu. Ženy vytvorili i častušku, ako reakciu na to, čo sa im v meste nepáči. Báseň Spomienka na detstvo a scénka popletený bubeník v podaní Š. Stančíka sú tiež z tohto obdobia. Táto aktivita sa premietla v celovečernom programe s názvom Strieborné spomínanie. P. Nemcová a p. Závodná naučili všetky „herečky“ stáť a pohybovať sa na javisku. V preplnenej sále Národného domu Štefánikovho, v Košariskách, na Myjave i v Priepasnom sme zožali veľký úspech. S týmto nezabudnuteľným programom sme vystúpili i v Bratislave, kde nás pozval Cech Tatarov. Povzbudení týmto úspechom nacvičili divadelníci pod vedením p. Závodnej ďalší program s tematikou vysťahovalectva s názvom Návraty ku koreňom. V nejednom oku sa už v úvode zaleskli slzy dojatia pri básni Keď išiel tatko do sveta pri tomto kľakol buku....Veď skoro každý mal niekoho z rodiny za morom. Veľké režisérske umenie p. Závodnej dalo vyniknúť vážnej téme, veselým príhodám, spomienkam na cestovanie na šífe i listom z Ameriky. Všetko popretkávala priliehavými piesňami nacvičenými p. Nemcovou. Medzi jednotlivými scénkami bavila vtipnými príhodami obecenstvo p. Bieniková. Dnes už so smiechom spomínam na stres z ďalšieho predstavenia. Opona otvorená a herečky nikde. Ľudia sa už mrvili a aktérky hľadali rekvizitu. Ale všetko dobre dopadlo. Na rekreácii v Ľubovni, kde boli členovia klubov dôchodcov z celého Slovenska, nás bolo šesť. V záverečnom kultúrnom programe pripravenom rekreantmi sme sa predstavili piesňami, pridali sme scénku a aktuálnu na mieru šitú častušku. Zožali sme úspech a ostatní sa divili našej pohotovej šikovnosti ako my po prvom vystúpení Holíčanov. Nielen v Ľubovni, ale i na Brezovej , sa ľuďom páčilo, že programy tvorili spomienky na staré časy a boli z nášho prostredia. Tak sa našlo viacero literárnych tvorcov, ktorí svoju tvorbu boli ochotní zverejniť. Pani O. Fajnorová čítala svoje poviedky, pani Halabrínová-Paľková priniesla zbierku svojich básní, pán Juríček spracoval tému garbiarstva a cechu garbiarov na Brezovej úhľadným písmom a krásnym slohom, že by sa žiaden vysokoškolák nemusel zaň hambiť.Pre ženy sme v klube zriadili pedikúru, aby nemuseli jazdiť na Myjavu. Zo Senice sme pozvali i odborníčku na medové pečivo pred Vianocami. Veľa pekných chvíľ sme zažili i pri zbere liečivých rastlín na Bradle, na Kamenci alebo na baraneckej priehrade. Ďalšie a ďalšie spomienky zo života v klube, spomienky na múdrosť a bohaté životné skúsenosti starších ľudí sa mi tlačia do pera , ale to by stránky Noviniek nestačili. Snažila som sa týmto článkom poďakovať sa zakladateľovi klubu p. I. Ďurkovičovi a pripomenúť si s hlbokou úctou a vďakou všetkých tých, ktorí nezištne poskytovali neoceniteľnú pomoc pri vedení a aktívnom živote klubu, bez nároku na odmenu. Vďaka patrí všetkým herečkám, spevákom a členom klubu, ktorí vytvárali úprimné a priateľské prostredie, v ktorom sme sa radi stretávali.

Anna Potúčková