KRUTÝ, Štefan – hostinský, národovec (nar. 14. 8. 1847 na Brezovej – 160. výr. nar., zomrel 28. 3. 1927). Na Brezovej pôsobil ako mäsiar, obchodník, ovocinár, vinohradník a hostinský. Patril medzi najhorlivejších šíriteľov slovenskej tlače a literatúry, mal vlastnú slovenskú knižnicu, čo bolo v čase maďarizácie vzácnosťou. Ako veľký národovec spolupracoval so seniorom Jánom Pravoslavom Leškom, učiteľmi Jurajom Chorvátom, Bohumilom Fialom a Michalom Kútzkym. Keď Michal Kútzky založil na Brezovej cirkevný spevokol, Štefan Krutý bol medzi jeho prvými členmi. Ďalšou črtou Štefana Krutého bol jeho kladný vzťah k mládeži a k vzdelaniu. V jeho hostinci sa konali zasadnutia spolku miernosti a čitateľského spolku, navyše sa tam hrávalo divadlo. Národne uvedomelý postoj prenášal Š. Krutý i do svojej rodiny, v tomto duchu vychovával aj svoje deti. Vznik Československej republiky privítal Štefan Krutý s veľkým zadosťučinením, chápal ho ako úspech aj svojej osobnej proslovenskej práce medzi drobným ľudom.
ŠTEFÁNIK, Ján – učiteľ, literárny historik, bibliograf (pseudonym Ján Nik, Ján Bradlo, Brezovský a pod., nar. 23. 2. 1901 na Brezovej, zomrel 18. 8. 1987 v Turčianskych Tepliciach, pochovaný je v Bratislave – 20. výr. úmrtia). Po vyštudovaní Učiteľského ústavu v Šoproni a v Modre pôsobil ako pedagóg na Brezovej (1919-1920), nasledovalo pôsobenie vo Vrútkach, Nových Zámkoch a v Martine, v rokoch 1930-1935 bol riaditeľom meštianskej školy v Tisovci, potom školským inšpektorom v Bytči a do roku 1940 v Spišskej Novej Vsi, z politických dôvodov odišiel zo školských služieb, začal pracovať v Matici slovenskej v Martine. Po vojne až do roku 1954 bol jej tajomníkom pre výstavbu a organizáciu členskej základne, potom do roku 1962 vedúcim jej bibliografického odboru. Po odchode do dôchodku ostal žiť v Martine. Počas druhej svetovej vojny sa Ján Štefánik aktívne zapojil do domáceho protifašistického odboja. Významný je jeho prínos v publikačnej a bibliografickej činnosti, publikoval v pedagogickej tlači a v literárnych časopisoch. Roku 1932 vydal Súpis literatúry pre mládež. Bibliografický charakter mala i nadväzná materiálová stať Dvadsať rokov slovenskej literatúry pre deti a mládež, ktorá vyšla v Pedagogickom zborníku Matice slovenskej roku 1938. Ján Štefánik sa od polovice 50. rokov plne zameral na bibliografickú činnosť, stal sa hlavnou osobnosťou slovenskej bibliografie. Roku 1975 vydal objavnú prácu Bibliografia slovenských ľudových rozprávok, v ktorej podčiarkol význam slovenskej ľudovej literatúry v národnom živote Slovákov. Popri bibliografickej a vlastnej publikačnej práci sa venoval aj prekladateľstvu. Preložil a vydal mnohé práce a divadelné hry z nemčiny, maďarčiny, češtiny a ruštiny. Roku 1945 bol vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939, roku 1946 Radom SNP a Československou medailou Za zásluhy.
Spracovala A. Fedorová
