Viete že...?

Autor: Jana Kazičková <janakazickovazus(at)zoznam.sk>, Téma: 2009_11/12(november/december), Zdroj: Martin Holdoš, Vydané dňa: 23. 12. 2009

Čas nezastavíš,čas bude svojím tempom plynúť ďalej. Rok 2009 si to odpočítava a blíži sa ku svojmu koncu. Chcel by som stručne pripomenúť niektoré významné dátumy v histórii ochotníckeho divadla na Brezovej pod Bradlom.
6. apríla tohto roku uplynulo 135 rokov od prvého divadelného predstavenia odohraného brezovskými ochotníkmi, ktorí v r. 1874 uviedli Klicperovu frašku "Divotvorný klobúk". Brezovský ochotnícky súbor 30 rokov nesie meno J. M. Hurbana (od 1. 7. 1979), ktorý na Brezovej pôsobil. Stalo sa tak na podnet Jozefa Fratriča, divadelníka telom i


 dušou, aj keď bol iba človek na Brezovú prisťahovaný. Brezovskí ochotníci nikdy nemali na ružiach ustlané, čo od roku 1969 veľmi dobre poznám. Pravdou je, že uplynulo 10 rokov odvtedy, čo divadelný súbor J. M. Hurbana uviedol celovečernú hru, ktorou bola hra Tankreda Dorsta "Fernando Krapp mi napísal list" (premiéra 9. 4. 1999). Napriek všetkým ťažkostiam sa pár nadšencov našlo a meno DS J. M. Hurbana i po "nežnej" stále existuje. Súbor mesto Brezová  pod Bradlom reprezentoval na rôznych festivaloch humoru, raz sa predstavil i na stretnutí Brezových - Březových atď. S vlastnou tvorbou šíri raganovský humor so scénkami pod spoločným názvom "Zo života (nielen) Brezovanov. Za uplynulých 135 rokov sa vystriedalo na ochotníckych divadelných doskách nespočetne veľa ochotníkov, ktorí obetovali svoj voľný čas koníčku zvanému divadlo. Boli to možno vaši príbuzní, známi...
Patrí im moja vďaka za tie hodiny a dni, mesiace a roky času, času obetovanému pre ochotnícke divadlo. Preto nezabúdajme a neohovárajme, keď sme okrem ohovárania svoj vzácny voľný čas na inú aktivitu nevyužili. Bol by som rád, keby generácie po nás mohli povedať: " Brezovské ochotnícke divadlo žije !" Na záver by som chcel poďakovať pani Oľge Kovačičovej, ktorá keď niečo z histórie brezovského divadla objaví, daruje mi to, čím obohatí moju kroniku o divadle v našom meste. 
 
Martin Holdoš