V polovici septembra sme sa rozlúčili s pani Vlastou Pešlovou - Ježovou. Než však zapadlo jej slnko, rozmery bytia i jeho cenu výrazne určovala sama. Otlačok svojej tváre zanechala v mnohom okolo nás.
A tak jej odchod sa razom stal spomienkou. Spomienkou tých, na ktorých jej v živote záležalo. A nejde len o manžela, dcéry s rodinami, ale aj o priateľov a bývalých spolupracovníkov. Poznali ju ako zodpovednú doma i na pracovisku. Dôveryhodnú medzi susedmi a známymi. Veselú, optimistickú, ale aj nepríjemne otvorenú a priamu.
Kontúra jej príbehu bola naozaj pestrá.
Po maturite si v roku 1958 našla prácu na brezovskej pošte. V šesťdesiatych rokoch, krátko po vydaji, stala sa mzdovou účtovníčkou v ZNZ. V roku 1971 prešla do KTB, kde ako ekonómka odpracovala dve desaťročia. Najprv na oddelení "Hlavného mechanika", potom na "RZ". Viac rokov, mimo pracovný čas, bola pokladníčkou a hospodárkou TJ Bradlan. Pre postihnutie reumatickou artritídou odišla v roku 1991 do invalidného dôchodku. Účelnej liečbe však nepomohli žiadne lieky, včítane pätnástich ortopedických operácií a dvojnásobnej výmeny kĺbov. Na osud však nereptala, svoje ťažké položenie niesla hrdinsky. Nevyhýbala sa komunikácii s ľuďmi, nestrácala zmysel pre humor. Len ju ťažila skutočnosť, že miesto svojej služby najbližším, bola na ich každodennú pomoc odkázaná ona.
Prirodzený koniec človeka má pestrý výber foriem. Pani Pešlová zomrela po veľkom utrpení, ale neopustená svojou rodinou a najvernejšími priateľkami. Po kremácii v Leviciach bola jej urna uložená do hrobu v rodných Vaďovciach. Česť jej pamiatke!
-puk-