Nádražáci majú tridsať rokov

Autor: Matúš Valihora <matus_valihora(at)seznam.cz>, Téma: 2009_07(júl), Vydané dňa: 17. 08. 2009

pre zväčšenie kliknite na obrázokpre zväčšenie kliknite na obrázok...písal sa rok 1979, leto pozvoľna prešlo do babieho, marsky stáli štyri koruny a z dvadsaťkoruny vyšiel ešte „vlašák“, tri rožky, pivo a týždenný lístok do roboty. Potok veselo žblnkotal a poslušne sa plazil popod všetky lávky a mosty. Od nepamäti dotváral kulisu mesta a jeho okrajových častí. Na jeho dolnom toku, pod Ostriežom, je medzi stromami učupená podlhovastá chalupa, oficiálne nazvaná „Nádražný hostinec“. Ale nikto jej inak nepovedal ako „u Belana“. Podľa územčistého pána, ktorý tu žil a čapoval...

Tu zazneli prvé tóny skupiny Nádražáci, ktorá sa v tej dobe ešte tak nevolala. Janko Batka, prezývaný Apač, hral na mandolínu, my sme mali doma gitaru. Spolu to znelo dobre, ale na kapelu to bolo málo. Tak Jano Blažek kúpil na Hradišti veľkú basu a Vlado Petrovič v Piešťanoch päťstrunné banjo. Štefan Ďuroška, prezývaný Steve, Vlado Výdurek, známy ako Vitko, Milan Blažek, zvaný Šklebo, hrali na gitare a to už bolo na kapelu nástrojov dosť. Prvé skúšky, kým bolo ešte teplo, bývali vonku, pod holým nebom. S príchodom chladného počasia nás prichýlil HI-FI klub, pôsobiaci pri Zväzarme v našom meste. Pesničky sme počúvali a prehrávali na kotúčovom magnetofóne Tesla B 45, texty písali ručne na písacom stroji cez kopírovací papier. Do príchodu zimy sme nacvičili repertoár, v ktorom bolo pár orchestrálok /Banjo z mlžnejch hor, Modlitba.../, skladby s vokálom od Rangers, W. Matušku, KTO, Mustangov, Greenhorns... a zvyšok tvorili „odrhovačky“. Hrávať sme začali priebežne, vždy v piatok večer u Belana. Ivan Bzdúšek, Žižo, nás nazval Nádražákmi, a to nám už zostalo. Skúsenosti sme chodili zbierať po festivaloch. Hlavne čo a ako sa hráva. Kopidlno – Banjo jamboree, Svojšický slnovrat, Porta – Plzeň, Zaprášené cesty – Banská Bystrica a Lesné cesty – Tlmače. Prvá zmena v kapele nastala, keď Vlada nahradil jeho mladší brat Jano Petrovič, prezývaný Džono, po odchode Vitka prišiel Jano Kriško, zvaný Lopo, a Roman Nikodém. V takejto zostave sme sa začali zaoberať aj slovenskou tvorbou /Vysoké Tatry, Vlak, Abstinent, Kamión svet.../. Dlho nedala na seba čakať ani vlastná tvorba, ako Tulácke peklo /Jaroš Kriško-Smrťo, Jano Petrovič /, Cucaj /Jano Kriško, Jano Blažek, Roman Nikodém/, Bobále /Jano Blažek, Jano Kriško /, Belanovská /Jano Kriško, Jano Blažek, Roman Nikodém/, Víkend /Jaroš Kriško, Jano Kriško, Jano Petrovič, Štefan Ďuroška /. Nádražáci a ich kamaráti organizovali country festival Pod modrou oblohou. Prvý ročník bol v roku 1985. V roku 1986 zomrel Janko Batka a po jeho smrti odišiel z kapely i basista Jano Blažek. Neskôr hrali v kapele Tóno Košík, Jozef Gregorovič, Stano Milčík, Vlado Lukáč, Armando Jakeš, až do jej zániku.
...do tmy hľadí štvoro žltých očí, podlhovastá chalupa, učupená pod Ostriežom, praská vo švoch. Potok plaziaci sa popod lávky a mosty, nesie dolu prúdom melódie z ďalekej prérie, piesne o koňoch, pištolníkoch, whisky a slobode...

Jano Blažek