Už desať rokov...

Autor: Matúš Valihora <matus_valihora(at)seznam.cz>, Téma: 2009_01(január), Vydané dňa: 22. 02. 2009

Pred desiatimi rokmi v februári, krátko po sebe, rozlúčili sme sa so spoluobčanmi Mgr. Svetozárom Mosným a Martinom Csentem. Ich úloha v živote nášho mesta bola rozdielna a zbližovala ich snáď len príslušnosť generačná. Obaja však zomreli predčasne, ešte pred päťdesiatkou. Predčasne na to, čo stačili prežiť, priskoro na to, čo ešte mohli urobiť. Sme si toho vedomí všetci, nielen pozostalé rodiny.
Svetozára Mosného (30. 11. 1949 – 6. 2. 1999) sme dvanásť rokov poznali ako erudovaného evanjelického


pre zväčšenie kliknite na obrázok teológa, dobrého kazateľa, vzdelaného kňaza, konseniora a školského dekana. Bol znalcom nielen kresťanskej, ale aj národnej histórie. Prispieval do náboženských i svetských periodík, Novinky spod Bradla nevynímajúc. Okrem chrámových kázní máme v pamäti jeho príhovory na Bradle, mestskom cintoríne, pri soche Jana Husa, prednášky v Národnom dome Štefánikovom, mestskej knižnici i klube dôchodcov. Pripravoval organové koncerty na oslavu Hospodina, ale aj na pamiatku majstra Šaška. Patril k zakladateľom Spoločnosti M. R. Štefánika. Ešte pred smrťou odovzdal duchovnú štafetu dcére Vierke. Jeho meno zostáva trvalo zapísané v dejinách mesta i evanjelického cirkevného zboru.
Martin Csente (17. 5. 1950 – 12. 2. 1999) sa vyučil a pracoval v brezovskej fabrike PaS, kde zostal aj po jej pre zväčšenie kliknite na obrázoktransformácii. Mal však mnoho iných záujmov, z ktorých najmä jeho vzťah k prírode prerástol do celoživotnej lásky. Dokazoval ho medzi záhradkármi, v sade na kopanici u svokrovcov i ako zanietený turista. V KST ŠK Bradlan sa podieľal na realizácii bohatého programu klubu doma i v zahraničí. Stál na Gerlachu, ale i na Mt. Blancu, obľúbil si Dolomity. Vytrvalosť pravidelne testoval na malokarpatskej Trnavskej stovke, ale aj na bežkách lyžiarskou stopou v okolí Bradla, Kremnických vrchov i pod Tatrami. Vedel sa rozdávať a rád prijímal i úlohu vtipného baviča medzi kamarátmi. A sú to práve oni, ktorí si ho pri tradičných podujatiach spomienkami radi pripomínajú.
-pp-