Zo slávnostnej schôdze Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Brezovej pod Bradlom, ktorá sa konala 28. augusta 2008, vyberáme príhovor člena výboru ZO SZPB p. Fedora Mikulčíka.
Vážené dámy, vážení páni,
otváram dnešnú slávnostnú schôdzu, ktorou si pripomíname 64. výročie Slovenského národného povstania.
Je čoraz ťažšie pri tejto príležitosti povedať niečo, čo už tu povedané nebolo, neopakovať sa. Zdalo by sa, že pripomínať si neustále, po desiatkách rokov slabnúci odkaz bojovníkov proti fašizmu je len bezduché plytvanie času a slov. No nie je tomu tak! Ich presvedčenie a snaha na rôznych stupňoch angažovanosti o spravodlivosť sú stále aktuálne. V každodennom živote sa mnohokrát stretávame, či už v osobnom poznaní, alebo na stránkach novín a podobne s množstvom intolerancie a agresie. Objavujú sa novodobé podoby zla, ktoré rozpútalo pred viac ako sedemdesiatimi rokmi posledný celosvetový oheň.
Súčasné aktivity potomkov pôvodcov tohto zla nás nútia k zamysleniu, k bdelosti a neustále nám pripomínajú opodstatnenosť obetí, ktoré boli ochotní priniesť v priamom boji, ale aj pri drobnej ilegálnej činnosti mnohí, vtedy mladí ľudia. Našou úlohou v súčasnosti už nie je nasadzovanie vlastných životov, ale neustále odhaľovať tieto neduhy a problémy v spoločnosti, upozorňovať na ne, lebo podstata človeka sa v priebehu času nemení. Nemení sa, ako to poznáme z histórie, od svojej rannej existencie.
Bohužiaľ! Asi navždy bude súbežne existovať dobro i zlo, vieme že je to ľudstvu blízke a že sa s tým neustále vyrovnáva. Veľakrát závisí od vodcov, na ktorých sú ľudia, dav, naviazaní. Najsmutnejšie na tom je, že tento večný problém je ešte k tomu veľmi relatívny, čo je niekomu dobré, druhému robí zle a naopak. A vybrať tú správnu cestu robí niekedy ťažkosti aj spravodlivým. Niekedy som si aj myslel, dosť naivne, že moderná doba, súčasnosť, takéto spoločenské negatíva už nebude poznať, že budeme poučení z minulosti.
Je pravda, že atraktívnosť našej organizácie oproti mnohým politickým zoskupeniam a hnutiam nie je práve veľká. O to by mala byť väčšia naša nezištnosť pri šírení nášho presvedčenia, tak ako sa nezištne postavili pred rokmi do svojho boja naši otcovia, občania, ktorým nebolo jedno, ako bude vyzerať ich budúcnosť.
Preto sa pýtam, záleží nám na našej vlastnej budúcnosti? Asi by malo, a hlavne pokiaľ bude fungovať aktivita rôznych ideológií nášho protipólu. Mali by sme hľadať a rozvíjať nové formy existencie našej organizácie.
Ďakujem za pozornosť.