V predchádzajúcom čísle Noviniek sme písali o štyroch jubilantoch - sedemdesiatnikoch a bývalých spolužiakoch. O I. Riečanskom a O. Kovačičovej sme už medailónky uverejnili. Dva nasledujúce sú o M. Valkovi a J. Noskovi.
Podieľal sa na rozvoji rodiska
Martin Valko sa narodil v Brezovej pod Bradlom 12. júna 1938. Po stredoškolskom štúdiu bol trvale zamestnancom národného podniku Kovové tkaniny (potom Pružináreň a strojáreň). Do penzie odišiel v rušných časoch jeho ponovembrovej transformácie.
Začínal na technickej kontrole, no najplodnejšie roky prežil na investičnom útvare. Bolo to v období veľkého rozmachu fabriky, na čo je dodnes právom hrdý. S rastom jej výrobného programu sa nebývalo zmenilo samotné mesto a život jeho obyvateľov. Aj preto za mimoriadny zážitok dlhoročnej praxe považuje zastupovanie chorého šéfa Ing. Jána Levárskeho počas kolaudácie stredného odborného učilišťa (1971), v tom čase jedného z najmodernejších v ČSSR.
Moje prvé kontakty s jubilantom spadajú do začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy sme (podaktorí) spôsobili na investičnom dosť problémov s bizarnou dostavbou športovej haly v učilišti. Potom už nasledujú príjemné spomienky na naše spoločné cesty po celej vlasti i v zahraničí s turistami KST Bradlan. Čo však chcem vyzdvihnúť, bola Martinova dlhoročná pomoc manželke i škole pri organizovaní našich výletov so žiakmi. Veď na úkor dovolenky, ako (ne)pedagóg, bral na seba právnu zodpovednosť za zverených žiakov. O mnohých zážitkoch by mohol rozprávať celé hodiny.
Náš čerstvý sedemdesiatnik ako vyznávač aktívneho oddychu sa dodnes venuje záhradke, kde na prospech celej osady aj funkcionárčil. Prajeme mu, aby ho táto záľuba, spolu s túlačkami prírodou, neopustila ani v nastávajúcom čase. Aby, okrem radosti v rodine, nemal dôvod na únavu a smútok.
Plnokrvný Brezovčan
Ján Nosko sa narodil v Brezovej pod Bradlom 8. augusta 1938. Po matke pochádza z rodiny Osuskej. Hoci je pravým a v mnohom i zaslúžilým "Brezovanom", pracoval po celý produktívny život ako samostatný technický pracovník na vývoji a skúškach armatúr v Myjave. Z Kašovej v Baranci do Slovenskej armatúrky cestovával denne štyridsať rokov.
Od mladosti je jeho koníčkom história, turistika, práca okolo domu a v sade. V osemdesiatych rokoch minulého storočia prebral po svojom učiteľovi Ondrejovi Senkovi, spolu s nebohým už priateľom Ivanom Vičíkom, úlohu značkára malokarpatských chodníkov. Začas robil aj predsedu klubu turistov.
Nás dvoch zblížili aktivity v prírode a cesty do vrchov. Hlavne však Noskov vzťah k deťom a jeho pedagogické schopnosti. Využil som ich v desiatkách projektov, ktoré sme spolu pre školu pripravili. Aj preto dnes na "ujca Kašovského" spomína viac žiakov ako na niektorých učiteľov.
A činí sa aj ako dôchodca. Bol predsedom MO SZPB a programový vedúci výletov klubu dôchodcov. Teraz spolupracuje na príprave prednášok pre miestnych členov Spoločnosti M. R. Štefánika a v sprievodcovskej činnosti pre návštevníkov Bradla. Dedičstvo otcov zachováva aj záznamom starých chotárnych názvov i ich predpokladaného pôvodu.
K blížiacemu sa jubileu mu prajeme pevné zdravie, radosť a pohodu v rodine, neutíchajúcu chuť do verejnoprospešnej činnosti.
Peter Uhlík