Zaujímavý dokument o našich predkoch

Autor: Matúš Valihora <matus_valihora(at)seznam.cz>, Téma: 2008_01(január), Zdroj: M. Michálek, Vydané dňa: 14. 02. 2008

V pozostalosti môjho otca Jána Michálka (1900 – 1968) sa nachádza viacero časovo vzácnych dokumentov, ktoré sú krásnym dokladom o Brezovej v rozpätí asi 120 rokov. Ide takmer napospol o majetkové záležitosti rodiny Michálkovcov ako jedného z významných brezovských rodov. Najstaršie listiny siahajú až do prvej polovice 19. storočia. Okrem majetkových vzťahov sú dokumenty aj dokladom stavu jazyka, ktorý sa na Brezovej používal v uvedenom časovom rozpätí v úradnej reči.

V 30. až 60. rokoch 19. storočia to bola slovakizovaná čeština, krátko sa používala (za Bachovho absolutizmu) aj nemčina, neskôr sčasti aj nová slovenčina, ale s nástupom maďarizácie sú už takmer všetky písomnosti písané v maďarčine. Z dokumentov môžeme vyčítať aj tradičné mená Brezovanov i ich vzájomné rodinné vzťahy, všimnúť si možno aj mená brezovských mestských či obecných úradníkov a funkcionárov (aj Samuela Jurkoviča, Juraja Jurkoviča, Žigmunda Valoviča). Niektoré listiny z konca Rakúsko–Uhorska a zo začiatku 1. ČSR ukazujú aj fakt istej ekonomickej pokrokovosti našich brezovských predkov, lebo sú tu doklady o nákupe vtedajších moderných poľnohospodárskych strojov. Bolo by vhodné postupne v nejakom malom seriáli rozobrať aj ďalšie dokumenty. Všeličo by sme sa dozvedeli.
Najstarší dokument je z roku 1828. Ide o dlžobný úpis Jána Závodného voči Štefanovi Noskovi. S textom listiny sa treba dosť boriť. Najprv treba pochopiť viaceré písmená, spôsob ich zápisu a najmä ťažkopádnu štylistiku, ktorá sa značne odlišuje od dnešnej živej slovenčiny a sťažuje úplne presné pochopenie zmyslu textu. Je zaujímavé, že práve na tejto listine, (existuje už len jedna taká) je podpis krížikom v krúžku, na všetkých ďalších sa všetci Brezovania už podpisujú menom. Je to doklad o vzdelanosti Brezovanov.
Uverejňujeme
tu doslovný prepis textu listiny so všetkými jeho zvláštnosťami v pravopise i v štylistike. Všimnite si, že sa vtedy nepoužívala interpunkcia, ani delenie textu na vety, často sa neoddeľovali predložky, v sa písalo ako w, i ako j, j ako g, nepoužívali sa dĺžne. Zaujímavé je, že nie je podpísaný, na ostatných písomnostiach však už podpis úradníka je. Prečítajme si teda text v pôvodine:

                                   Obligator

Nazlatjch penazj Šajnowjch 20 togest dvacet ktere sem ja sebe spravedlive od opaterneho hospodara Štefana Noskj wjpoščal zeznavam tj a takowe podwjmjnku interesu ga Gemu dawam doužitku jeden kůsek Gruntowne zahradkj wtomto chotare brezovskem podostrgežom za trj Rokj powjndenj troch roků ma sebe prawo wjplatit a gestlj bj ale nemohel ale bo nechtel ma zas prawo užjwat Stalo se Dne 10 Febru Roku 1828 Načož j podpjsem konča Mena Meho kolečku upewnugem

                                                   Juro zavodny x

Pritomncstj Rjchtara Panskeho Rewagskeho Mjchalek Jana


Dovoľme si teraz text úpisu preložiť do dnešnej slovenčiny:

                                   Dlžobný úpis

Na 20, t.j. dvadsať zlatých peňazí šajnových, ktoré som si spravodlivo od opatrného hospodára Štefana Noska vypožičal. Priznávam, že ako úrok mu dávam do úžitku jeden kúsok záhrady v brezovskom chotári Pod Ostriežom na tri roky. Po uplynutí troch rokov má právo byť vyplatený, ale ak by som nemohol, alebo nechcel, má ďalej právo pozemok užívať. Stalo sa dňa 10. februára 1828. O tomto sa k môjmu menu podpisujem krúžkom.

                                                   Juraj Závodný X

V prítomnosti panského révajského richtára Jána Michálka.


Takto teda vyzerá dokument hovoriaci o dávnej minulosti brezovských predkov. Budeme sa snažiť postupne vás, milí čitatelia, oboznámiť aj s niektorými listinami z ďalších období. Budeme mať možnosť, dozvedieť sa ďalšie zaujímavosti.

M. Michálek