Jurkovičova vila

Autor: Matúš Valihora <matus_valihora(at)seznam.cz>, Téma: 2008_01(január), Vydané dňa: 14. 02. 2008

Pre zväčšenie kliknite na obrázokBrno – Žabovřesky, Nečasova ulica 2, posledný dom pod horou, na plote pri bránke tabuľa s nápisom:

Kulturní památka
VLASTNÍ VILA
Národního umělce architekta
Dušana Jurkoviče (1868 – 1947) z roku 1906.
Koncepce stavby vychází
ze spojení anglické vilové architektury
a domácího lidového obydlí.
Jedno ze zakladatelských děl
české moderny.

Informácia z tlače: Moravská galerie v Brne kúpila Jurkovičovu vilu a hodlá tam zriadiť stálu expozíciu jeho prác. Kým sa začne pracovať na úprave, verejnosť môže tento objekt navštíviť vo vypísaných termínoch.
Takže v príslušnom čase sadnúť na autobus, ide sa do Brna smer Žabovřesky. Električka – brnenská šelina č. 1, výstup Bráfova (za Pisárkami), kúsok do kopca.
Prvý dojem spoza plota – vilu zrejme neprestavovali, aj brána pôvodná, vyrezávaná. Objekt je vyprázdnený, v jednej izbe nainštalované zariadenie na projekciu a obsažná informácia o živote a diele Dušana Jurkoviča sa môže začať. Po skončení audiovizuálnej časti nastáva prehliadka priestorov s odborným výkladom sprievodcu. Na stenách visia fotografie dokumentujúce pôvodné zariadenie, ktoré tiež navrhol Jurkovič. Na oknách, dverách, stenách stopy po sondách, miestami zreštaurovaný kúsok maľovky, v strope haly diera...
A tak sme sa postupne dozvedeli, že Dušan Jurkovič mal v úmysle postaviť pod lesom celú ulicu pre českú inteligenciu vo vtedy ponemčenom Brne. Zo začiatku prízemie slúžilo ako vzorková sieň jeho nábytku. Sprievodca nám strká do rúk kus akejsi ľahkej dosky či čo to je – dom je drevený, obložený korkovými plátmi a omietnutý. Najparádnejšia bola vstupná hala s alkovňou, galériou a vyrezávaným schodiskom. Alkovňu dal vymaľovať malérečke /žene, ktorá vedela maľovať ornamenty na omietku/ zo Slovácka, na inej stene bol Antošom Frolkom namaľovaný obraz od Joža Úprku. Strop v hale pôvodne vysoký, vyrezávaný neskôr znížili, ale odokrytie bude jednoduché. Prechádzame jednotlivými miestnosťami a všade sa dozvedáme ďalšie zaujímavé informácie. Prehliadka trvala dlho, bola bezplatná. Odchádzala som so zmiešanými pocitmi. Hrdá na nášho krajana a smutná pri pomyslení, či aj nejaká slovenská kultúrna inštitúcia by s takou precíznosťou a zápalom vedela revitalizovať Jurkovičovu stavbu.

Jela Juríčková